Účelom júnovej zahraničnej cesty Dominiky Ďuranovej z odboru prevencie kriminality kancelárie ministerky vnútra v Bruseli bolo zasadnutie Vysokej skupiny Európskej únie pre boj proti rasizmu, xenofóbii a ostatným formám intolerancie.

Zasadnutie otvorila generálna riaditeľka Európskej komisie pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Tiina Astola. Zosumarizovala najväčšie pokroky EK v rámci EÚ v oblasti boja proti extrémizmu. Rozdelila ich na oblasť boja proti nenávistným prejavom (implementácia ustanovení tzv. Kódexu správania sa; vydanie odporúčaní k stratégiám na counter-naratívy – informácie na vysvetlenie dezinformácií) a na oblasť boja proti trestným činom z nenávisti (harmonizácia ich právnej úpravy, správna aplikácia minimálnych jednotných štandardov poskytovania pomoci obetiam v EÚ a vzdelávanie policajtov; boj proti antisemitizmu či nenávisti voči Rómom; realizácia praktického seminára o porozumení a zlepšení zaznamenávania a zhromažďovania údajov).

Stefano Valenti z Európskej komisie proti rasizmu a intolerancii (ECRI) Rady Európy predstavil túto organizáciu, ktorá v pravidelných intervaloch hodnotí členské štáty Rady Európy. Najbližšie monitorovanie prebehne v roku 2019 a bude sa koncentrovať výhradne na trestné činy z nenávisti. Pri upriamení pozornosti na riešenie tejto problematiky môžeme mať dva prístupy – prístup orientovaný na obete alebo prístup orientovaný na páchateľov, pričom ECRI preferuje ten prvý. Čo sa týka legislatívy, jej existencia v jednotlivých štátoch nie je nevyhnutná, nakoľko rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva sú priamo aplikovateľné. Za podstatnú považuje ECRI úlohu príslušníkov Policajného zboru, ktorí by mali byť (napr. ako v Belgicku) úzko profilovaní na trestné činy z nenávisti.

Viktor Kundrák z Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) tiež potvrdil prístup organizácie založený na výpovedi obete, ktorá musí byť v procese vyšetrovania a trestného stíhania vzatá do úvahy prioritne. Do konca roka 2018 ODIHR zverejní príručku o obetiach trestných činov z nenávisti. Problematicky vnímajú veľmi malý počet trestných stíhaní naprieč členskými štátmi. Príčinou je neschopnosť policajtov prvého kontaktu identifikovať čin, nízky štandard dokazovania požadovaný súdmi a nesprávna aplikácia legislatívy. Riešením je dôsledná aplikácia ukazovateľov zaujatosti policajtmi prvého kontaktu a jednotný prístup všetkých zainteresovaných. Ten zahŕňa existenciu legislatívy, riadne zaznamenávanie, vybudovanie personálnych kapacít prostredníctvom školení pre policajtov a prokurátorov, poskytovanie pomoci obetiam a spoluprácu na medzisektorálnej úrovni so zapojením mimovládneho sektora.

Vo svojich vystúpeniach sa všetci zhodli, že v členských štátoch EÚ je často trestný čin z nenávisti extrémistickým trestným činom, avšak páchateľ trestných činov z nenávisti v mnohých prípadoch nie je členom žiadnej extrémistickej skupiny. Tiež je často protiprávne konanie z nenávisti vyhodnotené len ako priestupok, čo skresľuje vyhodnocovanie situácie v tejto oblasti na základe štatistík, v ktorých tieto činy nie sú zakomponované. Zhodli sa na potrebe ochrany a finančnej podpory relevantných mimovládnych organizácií, ktoré môžu napomôcť k efektívnejšiemu a rýchlejšiemu trestnému stíhaniu.

Na zasadnutí boli predstavené viaceré spôsoby účinného riešenia prípadov trestných činov z nenávisti. Medzi najdôležitejšie môžeme zaradiť pravidelné vzdelávanie policajtov, najmä prvého kontaktu (Maďarsko), vzdelávanie k scitlivovaniu policajtov na tému ochrany ľudských práv (Európska policajná akadémia), vytvorenie osobitnej policajnej jednotky s regionálnymi odbormi na celom území daného štátu (Belgicko), vytvorenie internej príručky pre prokurátorov (Grécko) a iné. V nadväznosti na tieto témy vyhlásila EK výzvy na predkladanie národných a nadnárodných projektov. Podporené budú predovšetkým tie, ktorých cieľom je budovanie kapacít v týchto sférach a kooperácia s mimovládnymi organizáciami.

Jedna z častí zasadnutia prebiehala pod gesciou Agentúry EÚ pre základné práva (FRA). Po prvý raz bola publikovaná správa FRA o praxi v zaznamenávaní a zbere dát o trestných činoch z nenávisti naprieč EÚ. V správe vychádzali z informácií poskytnutých a verifikovaných národnými autoritami, a to najmä členmi Podskupiny pre vytvorenie jednotnej metodológie zaznamenávania a zberu dát o trestných činoch z nenávisti. Hlavnými závermi sú konkrétne kľúčové princípy správneho zaznamenávania vytvorené FRA v spolupráci s ODIHR. V nadväznosti na to uskutočnili FRA a ODIHR viacero študijných návštev kvôli zvýšeniu povedomia a poskytovania údajov na vysokej úrovni – s cieľom pochopenia existujúceho rámca zaznamenávania a zberu údajov, identifikovania medzier a diskusie o riešeniach. Návštevy boli zatiaľ realizované na Slovensku, v Portugalsku a Poľsku.

Za Slovenskú republiku vystúpila Dominika Ďuranová, ktorá podrobne uviedla celý priebeh seminára aj so závermi. Predmetný seminár prebiehal pod záštitou FRA a ODIHR a viac sa o ňom dočítate tu: http://www.minv.sk/?prevencia_aktuality&sprava=spolu-proti-trestnym-cinom-z-nenavisti-zaciname-zberom-porovnatelnych-dat-pre-zmapovanie-situacie. Európska komisia uzavrela zasadnutie s dôrazným odporúčaním, aby sa obdobné semináre uskutočnili vo všetkých členských štátoch EÚ.

Text: (dď, sš)

Foto: (dď)