Domáce násilie je skryté preto, lebo obete sú pod stálou kontrolou násilníckej osoby. Niekedy telefonujú na linky oveľa menej ako v normálnych časoch alebo netelefonujú vôbec.

Odbor prevencie kriminality kancelárie ministra vnútra SR (ďalej len „OPK“) so záujmom vníma pozorovania z iných krajín, ktoré hlásia zvýšený počet prípadov domáceho násilia. Podľa čínskej organizácie na pomoc obetiam domáceho násilia Weiping so sídlom v Pekingu, vo februári 2020 sa (v čase karantény) tieto počty trojnásobne zvýšili. Vo Francúzsku počas karantény stúpla miera tohto druhu násilia o tretinu.

Odporúčame preto sledovať a riadiť sa nasledovnými tézami vypracovanými členom Expertnej pracovno-poradnej skupiny Národného projektu Pomoc obetiam Róbertom Dobrovodským, ktorý sa okrem otázok rodinného a občianskeho práva venuje pomoci obetiam násilia a dlhodobo pôsobí ako pedagóg na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave:

●       domáce násilie je skryté preto, lebo obete sú pod stálou kontrolou násilníckej osoby. Niekedy telefonujú na linky oveľa menej ako v normálnych časoch alebo netelefonujú vôbec. O rovnakej situácii informuje aj slovenský Inštitút pre výskum práce a rodiny, ktorý prevádzkuje Národnú linku pre ženy zažívajúce násilie.

●       v Koordinačno-metodickom centre pre rodovo podmienené a domáce násilie (ďalej len „KMC“) však zaznamenali inú, veľmi dôležitú zmenu: „Odkedy boli vyhlásené karanténne opatrenia, počet volaní na krízovú linku zo strany žien, ktoré zažívajú násilie, sa skôr znížil. Zvýšil sa však počet volaní od tzv. tretích osôb, teda od ľudí, ktorí majú vo svojom okolí ženu zažívajúcu násilie a chcú sa poradiť, akým spôsobom jej môžu pomôcť,“ opisuje súčasnú situáciu Barbora Burajová, hlavná manažérka KMC, ktorá zároveň pôsobila ako lektorka k téme domáceho násilia na vzdelávaniach pre príslušníkov Policajného zboru organizovaných v rámci Pomoci obetiam.

●       obete majú obmedzené vychádzanie z bytu - pred násilníkom nemôžu „kamuflovať“ svoju vychádzku pod rúškom návštevy rodičov, kamarátov, príbuzných atď. Tento fenomén sa za normálnych okolností vyskytuje aj počas sviatkov, kedy sa násilie obyčajne stupňuje. Stres z karantény, ktoré prežíva násilná osoba, prenáša na obete.

●       aj počas pandémie však platia zákony na ochranu obetí. Ak obeť kontaktuje políciu, tá môže násilnícku osobu vykázať zo spoločného obydlia na obdobie 10 dní. OPK prostredníctvom projektu Pomoc obetiam v roku 2019 preškolil takmer 300 príslušníkov Policajného zboru, aby vedeli efektívne pomáhať obetiam (nielen) domáceho násilia.

Foto: R. Dobrovodský počas prednášky na jednom zo vzdelávaní pre príslušníkov PZ v Pezinku

●        počas vykázania môže obeť sama alebo s pomocou iných organizácií podať návrh na neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže násilníkovi vstupovať do spoločného bývania a užívať ho, zakáže mu kontaktovať obeť akýmkoľvek spôsobom a približovať sa k nej.

●       napriek tomu, že súdy v súčasnosti fungujú v obmedzenom režime, na situácie ako domáce násilie myslel aj nový zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V § 2 ods. 2 zákona je napísané: „...ak však vec z dôvodu ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti, slobody alebo značnej škody strany alebo účastníka konania neznesie odklad, môže súd určiť, že sa pokračuje v prerokovaní návrhu na neodkladné opatrenie.“ To znamená, že musí rozhodnúť v skrátenej, 24-hodinovej lehote.

●       ak sa obete boja telefonovať (aby ich nepočul násilník), je možné privolať pomoc zaslaním SMS na číslo 112.

●       argument vykázanej osoby (násilníka), že vírus je nákazlivý, a preto ho nemožno vykázať, môže policajt vyvrátiť tým, že násilník sa má prihlásiť do karanténneho strediska.  Policajtovou povinnosťou po vykázaní je vykázanej osobe poskytnúť informácie o možnostiach ubytovania. Kde sa reálne ubytuje, riešiť nemusí, je to riziko a zodpovednosť vykázanej osoby.