Autor
Silvia
Silvia Škanderová má na starosti komunikačnú a mediálnu agendu, spravovanie sociálnych sietí a webovej stránky odboru prevencie kriminality. Študovala žurnalistiku, preto je jej pracovná pozícia okrem koordinácie rôznych aktivít viac-menej podmienená písaním, kreativitou a tvorbou novinárskych výstupov riešenej problematiky.
Zdieľajte článok
Kľúčové slová
boj proti extrémizmu trestný čin nenávistné prejavy
Súvisiace články
Trestné činy z nenávisti vyvolali vo Varšave búrlivé diskusie
Dominika Ďuranová absolvovala ďalšie pracovné schôdze vo Varšave k téme nenávistných trestných činov aj koncom septembra.
Predmetom zasadnutia v Bruseli boli trestné činy z nenávisti a nenávistné prejavy
Za SR vystúpila Dominika Ďuranová, ktorá podrobne uviedla priebeh slovenského seminára aj s jeho závermi.
Ako riešiť diskrimináciu a intoleranciu proti moslimom v EÚ
05. Dec 2018 o 14:00

Na území SR boli zaznamenané tri trestné činy z nenávisti proti moslimom a štyri incidenty vo forme priestupkov extrémizmu.

Ako riešiť diskrimináciu a intoleranciu proti moslimom v EÚ

Účelom decembrovej zahraničnej cesty v belgickom Bruseli, na ktorej sa zúčastnila Dominika Ďuranová z oddelenia koordinácie a programov prevencie kriminality odboru prevencie kriminality kancelárie ministerky vnútra SR, bolo zasadnutie Vysokej skupiny EÚ na boj proti rasizmu, xenofóbii a iným formám intolerancie na tému: „Riešenie diskriminácie a intolerancie proti moslimom v Európskej únii“.

Podľa iniciatívy viacerých štátov EÚ bolo novinkou zasadnutia vysokej skupiny okrem časovej eliminácie aj osobitné venovanie sa výhradne jednej téme v celom rozsahu. Keďže ide o vysokú skupinu na boj proti iným formám intolerancie, podľa odborných názorov by malo byť zasadnutie orientované na jednu tému, v tomto prípade na antimoslimstvo. To bolo následne diskutované a analyzované na všetkých úrovniach protiprávneho konania, t. j. od diskriminácie na pracovisku až po trestné činy extrémizmu, vrátane trestných činov z nenávisti proti moslimom a nenávistných prejavov proti nim.

Slovensko bez výrazných útokov

V oblasti trestných činov z nenávisti boli na území SR zaznamenané tri trestné činy z nenávisti proti moslimom a štyri incidenty vo forme priestupkov extrémizmu. S ohľadom na túto špecifickú chránenú skupinu moslimskej komunity na území SR nezaznamenávame výrazné problémy s útokmi proti tejto komunite a vzhľadom na to ani nerealizujeme preventívne aktivity výhradne zamerané na vyššie uvedenú skupinu. Tieto skutočnosti na zasadnutí uviedla zástupkyňa SR D. Ďuranová. Ostatné členské štáty EÚ (väčšina), práve naopak, zaznamenávajú vážne útoky na túto komunitu.

Facing Facts ako príklad dobre praxe

Významnou bola prezentácia projektu „Facing Facts“, ktorý od roku 2011 s finančnou pomocou EÚ implementujú Briti, Francúzi, Nemci a Taliani. Vyvinuli systém zberu dát o trestných činoch z nenávisti so striktným rozlišovaním jednotlivých typov zaujatosti (proti Židom, Rómom, LGBTI osobám, moslimom, migrantom, Afroameričanom a osobám so zdravotným postihnutím), vrátane trestných činov z nenávisti proti moslimom, ktoré tvoria najväčšiu skupinu. Ku každej chránenej komunite vytvorili osobitnú príručku, v ktorej sú popísané osobitosti v prístupe a poskytovaní pomoci obetiam týchto komunít. Viac  informácií nájdete na: www.facingfacts.com.

Na základe diskusie sa dospelo k záverom, že vo vzťahu k boju proti antimoslimstvu je nevyhnutné:

1. Uskutočniť výskum a poňať ho nielen na otázky trestných činov, ale aj na diskriminačné konania (napr. v rámci projektu GEMM uskutočnili prieskum kandidátok na zamestnanie rôznej národnosti, kde nezaznamenali veľké rozdiely, ako náhle však uchádzačky o zamestnanie zaslali spolu s životopisom aj fotografiu s čiastočným pokrytím hlavy bez celkového zakrytia tváre, na ich žiadosť im ani neodpovedali);

2.  na základe výsledkov výskumu by mali byť navrhnuté odporúčania pre zlepšenie;

3.  zavedenie adekvátnej nezávislej pomoci pre obete s ohľadom na špecifické potreby príslušnej komunity;

4.  výmena informácií s inštitúciami EÚ, ktoré majú informácie o špecifickej téme zo všetkých štátov EÚ;

5.  zvyšovanie povedomia o danom probléme a jeho následkoch so širokou verejnosťou;

6.  predstavovanie príkladov dobrej praxe v danej oblasti, najmä na verejnosti;

7.  spolupráca všetkých zainteresovaných relevantných aktérov;

8.  monitoring a kontrola efektívnosti zavedených opatrení.