Najťažšie vo všetkých prípadoch je dokázať, že ide o psychické týranie, nakoľko takéto zážitky môžu byť zdrojom mentálnych problémov ovplyvňujúcich ďalšie vzťahy.
Zdroj titulnej foto: www.zilinak.sk
S pretrvávajúcou pandémiou vírusu
COVID-19 venujeme zvýšenú pozornosť téme domáceho násilia, ktoré so sebou prináša ešte aj v dnešnej
spoločnosti veľa mýtov a predsudkov. V porovnaní so psychickým
týraním, ktoré na prvý pohľad nevidno, je ľahšie dokázateľnou formou
agresie fyzické násilie. Ako sa však proti psychickému týraniu brániť
a ako môžeme rozpoznať jeho príznaky? Informačná kancelária pre obete
trestných činov Žilina (ďalej len „IK ZA“) prináša poznatky zo svojej praxe.
O pomoc
IK ZA už požiadalo niekoľko seniorov, ktorí každodenne znášali ponižovanie,
kontrolu, izoláciu či podkopávanie sebavedomia od svojich najbližších. Najťažšie
vo všetkých prípadoch však je dokázať, že ide o psychické týranie, nakoľko
takéto zážitky môžu byť zdrojom mentálnych problémov ovplyvňujúcich ďalšie
vzťahy.
Príklad z praxe: Obete trpia v
tichosti
Klientka
v seniorskom veku, matka dvoch dospelých detí, dlho pred okolím tajila
problémy s dieťaťom, s ktorým zdieľala spoločnú domácnosť.
Verila, že práve táto dcéra jej bude oporou v starobe a bude sa o ňu
starať, keďže jej nechala všetko, čo mala. Každodennou skutočnosťou sa však
stalo vyhrážanie, nadávky, kradnutie osobných vecí či obmedzovanie pohybu po
„vlastnom dome“, ktorý jej už ale nepatril. Klientka má problém toto všetko dokázať
polícii, nemá priame dôkazy, nedokáže si ich sama, vzhľadom na vek a technické
zručnosti, zabezpečiť. S plačom v hlase rozpráva, ako ju vlastné
dieťa obralo o oblečenie, obľúbené predmety, ale aj hodnotnejšie osobné veci.
Žiaľ, nedokáže potvrdiť ani zdokladovať, že veci boli jej osobným vlastníctvom.
Jej slová preto zamrazia: „Keby ma dobili, až by som bola modrá a
krvavá, to by už všetci videli a riešili. Ale toto nikto nevidí - ako mi
je zle, ako mi trhá srdce, keď vždy po príchode z prechádzky domov nájdem prázdne
skrine; aj spomienkové predmety sú preč. Nič pekné od dieťaťa nepočujem, iba
to, že som tu už dlho, že len zavadziam. Či nikto, naozaj nikto, nevidí, ako
chradnem, ako sa mi už ani žiť nechce? Vychovala som si netvora...“.
Klientka sa cíti sama, zranená, nevie kam sa ešte obrátiť po pomoc, má
pocit, že ju nikto neberie vážne. Po kontaktovaní IK ZA bolo podané oznámenie
na políciu vo veci informovania o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného
činu a udalosť nabrala iný smer. Často stačí poradiť a podporiť
seniora v tom, aby problémovú situáciu začal riešiť. Poskytujeme bezplatne
základné informácie, podporu a v prípade potreby aj usmernenie
v právnej, sociálnej a psychologickej oblasti prostredníctvom externých
odborníkov. Klient tak nadobudne pocit istoty, že v celej situácii nie je
sám a je tam preňho niekto, kto „mu kryje chrbát“. Prípad stále nie je
ukončený, no podpora zo strany IK je nezanedbateľnou časťou v celom
procese riešenia prípadu klienta.
Odporúčania:
Katarína
Bendová, odborníčka IK ZA na psychologickú
oblasť (na foto):
„Seniori
ako chránené osoby sú zároveň aj častými obeťami násilia a trestných
činov. Toto násilné zaobchádzanie môže mať fyzický, psychologický, ekonomický
a zanedbávajúci charakter. Akýkoľvek druh týrania je v skupine
seniorov ťažko dokázateľný, keďže mnoho z nich si svoje ťažkosti necháva pre
seba, prežívajú sociálnu izoláciu, nemajú sa komu zdôveriť, prípadne sa boja
násilníka, ktorý ich môže vydierať a zastrašovať.
Náročné
na dokazovanie je práve psychické týranie seniorov (často horšie znášané ako
fyzické týranie). Ide predovšetkým o slovnú agresiu, ponižovanie,
vylúčenie z rodinného života, úmyselné ničenie a vyhadzovanie vecí
obete, sociálnu izoláciu, klamanie a pod. Pri psychickom týraní je
nevyhnutné pozorne sledovať zmeny osobnosti seniora, zamerať sa na jeho potreby
a na to, čo mu spôsobuje psychickú bolesť.
V období
staroby dochádza k mnohým stratám, ktoré sú sprevádzané smútkom
a vyrovnávaním sa s týmito náročnými situáciami a týranie
blízkou osobou to výrazne zhoršuje. Môže ísť o stratu rodičovskej úlohy,
zamestnania, blízkeho vzťahu a pod. Blízka osoba v podobe páchateľa
trestného činu vie odhadnúť, čo spôsobuje najväčšiu psychickú bolesť týranému.
Môže sa napríklad zamerať na vyhadzovanie predmetov, ktoré sú pre seniora
cennými spomienkami utvárajúcimi jeho osobnosť. Materiálna strata nespôsobuje
len smútok, ale aj hnev, bezmocnosť, strach, ľútosť a sklamanie.
Seniori
môžu tiež prežívať stratu symbolov minulosti, ak im páchateľ vyhadzuje
fotoalbumy, kroniky a výsledky ich práce (napísané knihy, listy
a pod). Taktiež môže ísť o stratu bezpečia, ak sú izolovaní, je im
odobraté ich pohodlie a nemajú možnosť sociálnej opory.
Všetky
tieto straty možno definovať ako krízové situácie, ktoré spôsobujú seniorom
výraznú psychickú bolesť. Ak sú spôsobené úmyselne, ide o psychické
týranie. Pri dlhodobej ignorancii psychického týrania môže dôjsť až
k fatálnym následkom.
Páchateľ,
ktorý si zvolí psychické týranie pre dosiahnutie vlastných cieľov, je
často vzdelaný, sofistikovaný, upravený a na pohľad sympatický. Využíva
manipulačné techniky, vie odhaliť slabé aj silné stránky obete, využíva
informácie a terminológiu z oblasti psychológie a práva, čím
zvyšuje svoju dôveryhodnosť. Tak dokáže presvedčiť či oklamať aj odborníkov. Pri
získavaní dôkazov o psychickom týraní je preto dôležité vyhnúť sa mýtom
o násilí, v ktorých má páchateľ obraz psychopata a sadistu.
Podľa mnohých odborníkov sa ku krízovej intervencii týrania seniorov vedie relatívne krátka diskusia a výskum. Téma sa dostala do popredia kvôli starnutiu populácie vo vyspelých krajinách i kvôli stále častejším prípadom rodinného násilia namiereného práve voči seniorom. Psychické týranie sa nesmie zahmlievať. Zľahčovanie situácie okolím môže viesť k ďalším psychickým aj fyzickým ťažkostiam, ktoré môžu mať nezvrátiteľný charakter.“
Foto: K. Bendová a Ľ. Gálisová (zdroj: vl. archív)
Ľubica
Gálisová, prezidentka Fóra
pre pomoc starším (bezplatná Senior linka – 0800 172 500):
„Prelomte mlčanie, povedzte
to niekomu blízkemu z rodiny a nikdy neobraňujte svojho
násilníckeho partnera/príbuzného. Máte právo na život bez násilia, pretože
nikto nemá právo týrať vás. Existujú ľudia, ktorí vám pomôžu
a podporia vás pri premene vášho života, vyhľadajte okamžitú pomoc.“
Anton Kasagranda,
odborník IK ZA na právnu oblasť a usmernenie:
„Ak sa opatrenia nepodarí
realizovať dobrovoľne, riešením je súd. Neodkladné opatrenia v zmysle §324 a §325 zákona 160/2015 Z.
z. Civilný sporový súd.“
Ak
ste sa stali obeťou domáceho násilia (či iného trestného činu) alebo máte vo
svojom okolí niekoho, komu treba pomôcť, kontaktujte políciu alebo informačné
kancelárie pre obete trestných činov v každom krajskom meste – osobne, e-mailom, telefonicky
alebo prostredníctvom on-line
poradne
v pravom spodnom rohu.
