Páchatelia sa spoliehajú na to, že za nelegálne získaný majetok, ktorý majú mimo územia Spojeného kráľovstva, ich v Británii nemôžu stíhať. Mýlia sa.
Ilustračné foto: zdroj OPK
Od roku 2007 si európsky kontinent 18. októbra každoročne pripomína deň boja proti obchodovaniu s ľuďmi. Väčšinou sa pri tomto druhu trestného konania hovorí o postihoch pre páchateľov či preventívnej činnosti na predchádzanie podobných situácií. Rovnakú pozornosť je však nutné venovať aj obetiam. Tie môžu na Slovensku získať kvalitnú pomoc, či už z hľadiska psychologickej, právnej alebo sociálnej roviny. Z hľadiska odškodnenia však v ich prípadoch nedochádzalo k výrazným posunom. Až doteraz.
Slovensko je viac než cieľová krajina označované najmä ako zdrojová a tranzitná krajina. Hlavnými krajinami, kam sú osoby slovenskej štátnej príslušnosti obchodované, sú Česká republika, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo.
Posledná menovaná je dlhodobo najčastejšou cieľovou krajinou
slovenských obetí, kde ich predávajú a vykorisťujú aj slovenskí páchatelia.
Jednou z možností ako odradiť páchateľov od obchodovania s ľuďmi je siahnuť
im na majetok a použiť ho na odškodnenie obetí. Spojené kráľovstvo
v tom urobilo významný krok.
Práve britská polícia má dosah na
majetok mimo Spojeného kráľovstva, ktorý páchateľom takéhoto trestného činu vie
zadržať. Dôležitý je fakt, že aj keď sa trestný čin vykonával
na území Spojeného kráľovstva občanmi inej krajiny, britský súd páchateľov
stíha a môže obete aj finančne kompenzovať. Páchatelia či kriminálne
skupiny sa v mnohých prípadoch spoliehajú na to, že za nelegálne získaný
majetok, ktorý majú mimo územia Spojeného kráľovstva, ich v Británii nemôžu
stíhať. Mýlia sa.
Konkrétny prípad v praxi
V auguste
tohto roka v slovenských médiách rezonoval prípad, kedy súd v Spojenom
kráľovstve rozhodol o kompenzácii dvoch Slovákov, ktorí boli obeťami
obchodovania s ľuďmi. Táto operácia na odhalenie moderného otroctva trvala
niekoľko rokov a obete boli v čase vykorisťovania zraniteľnou
kategóriou. Obaja muži žili na ulici, keď im bol ponúknutý „lepší“ život
v Anglicku.
Jeden
z mužov sa vrátil na Slovensko, kde sa o neho postarala Slovenská katolícka charita
(ďalej len „SKCH“), druhému bola poskytnutá pomoc charitou na severe Spojeného
kráľovstva. Pomoc, ktorú prostredníctvom týchto organizácií dostali, výrazne
pomohla ich fyzickému aj duševnému zotaveniu, pomohla v integrácii do
bežnej spoločnosti pri hľadaní práce a v neposlednom rade obnovila
dôveru v ľudí.
Obaja
Slováci boli obeťami šesť rokov. V Spojenom kráľovstve bývali
v nevyhovujúcich podmienkach a nebolo im povolené vrátiť sa domov.
Z platu dostávali len 30 libier týždenne, nemali prístup k bankovým
účtom, boli zastrašovaní a na ich mená boli bez ich vedomia uzatvorené
rôzne pôžičky.
Páchateľom,
ktorí sú momentálne vo väzbe, súd zaistil ich majetok na Slovensku
a v auguste 2020 rozhodol o finančnej kompenzácii, ktorú musia
vyplatiť obetiam, vo výške 52-tisíc libier
pre jedného a 78-tisíc libier pre
druhého muža.
„Je veľmi smutné, že ešte aj dnes
čítame takéto príbehy o modernom otroctve. Z tohto prípadu je však jasne vidieť,
ako intenzívne spolupracuje slovenská a britská polícia a akým spôsobom pracujú
pri podpore obetí v oboch našich krajinách, čo je veľmi povzbudivé. Tento
prípad je skvelým príkladom toho, že spravodlivosti bolo učinené zadosť a je aj
uspokojivým výsledkom pre obete. Verdikt je významný aj z toho dôvodu, že
potenciálnym páchateľom ukazuje, že majetok, ktorý získali nelegálnym
podnikaním a skryli v zahraničí, nie je mimo dosahu polície. Verím, že tento
prípad bude mať odstrašujúci účinok na kohokoľvek, kto by chcel páchať trestnú
činnosť. Slovenská a britská polícia majú vynikajúce výsledky v oblasti
odhaľovania trestných činov spoločne a v tom budú aj pokračovať. Odkaz je
jasný: ak budete obchodovať s ľuďmi, chytia vás, pôjdete do väzenia a zaplatíte
za to,“ povedal britský veľvyslanec na Slovensku Nigel Baker.
Ako to funguje na Slovensku?
Ministerstvo
spravodlivosti SR (ďalej len „MS SR“) za posledných päť rokov eviduje tri
prípady vyplatenia odškodnenia obeti trestného činu obchodovania s ľuďmi
podľa zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
Aktuálna hodnotiaca správa skupiny expertov pre boj
proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA) napríklad hovorí
o prípade obete vykorisťovanej s cieľom sexuálneho zneužívania z roku
2017. Keďže páchateľ nedisponoval žiadnym majetkom a bol nezamestnaný,
SKCH predložila žiadosť na MS SR, ktoré obeti priznalo štátne odškodnenie vo
výške 4 350 eur za morálnu
ujmu.
Ďalším príkladom úspešného konca je tiež prípad ženy nútenej k prostitúcii a sobášu. Občiansky súd páchateľom vymeral sumu 27 160 eur. Nakoľko páchatelia túto sumu nedokázali zaplatiť, predložila obeť (opäť s pomocou SKCH) žiadosť na rezort spravodlivosti. V roku 2020 bolo žiadateľke priznané odškodnenie v sume 16 885 eur, teda ide o maximálne poskytnutú celkovú sumu, čo je päťdesiatnásobok minimálnej mzdy za rok 2013.
Obeť sa môže obrátiť na informačné kancelárie pre obete trestných činov zriadené Ministerstvom vnútra SR v každom krajskom meste na Slovensku, ktorých pracovníci jej vedia sprostredkovať pomoc.Obete, ktoré sú zobchodované, zažívajú prvotný šok po príchode na miesto výkonu práce, kde buď nerobia to, čo im bolo sľúbené alebo pracujú v katastrofálnych podmienkach, pričom k výkonu práce sú donucované pod hrozbou fyzického násilia, násilím, pod nátlakom alebo psychickým terorom.
„Mnoho ľudí si hovorí, že sa ich moderné otroctvo netýka. Opak je však pravdou, obeťou obchodovania s ľuďmi sa môže stať ktokoľvek. Aj keď boj s touto trestnou činnosťou je náročný a zdĺhavý, som rád, že sa posúvame o krok ďalej. Že okrem zachráneného ľudského života, je odškodnením obeti podaná pomocná ruka aj pri jej návrate do normálneho života. Môžem skonštatovať, že je to výsledkom fungujúcej spolupráce slovenskej a britskej polície. Určite v tejto snahe nepoľavíme,“ povedal minister vnútra SR Roman Mikulec.
Viac informácií nájdete na:
#prevenciakriminality
Informačné centrum na boj proti obchodovaniu s ľuďmi
a prevenciu kriminality